Ako nešlo vajce na vandrovku - nerozprávka

Autor: Ján Spišiak | 21.6.2014 o 22:07 | (upravené 26.6.2014 o 17:46) Karma článku: 5,11 | Prečítané:  164x

  Nikam nepôjdem, povedal si Jano Vajce. Tu zostanem, na dedovej roli budem pracovať, zväľaďovať rodnú postať! A ako vymyslel, tak aj urobil. Ale čo sa nestalo. Vyzrie raz ráno Jano z rodnej chalúpky, a dedovej role niet. Namiesto nej šedivá, betónová kocka stojí, jeden kilometer dlhá, druhý široká.  Bez môjho dovolenia? rozhneval sa Jano, a šiel sa opýtať ako je to možne. I vysvetlili mu, že v tejto krajine je možné všetko, a ak chce, môže sa súdiť.

                                  

  Nikam nepôjdem, povedal si Jano Vajce. Tu zostanem, na dedovej roli budem pracovať, zväľaďovať rodnú postať! A ako vymyslel, tak aj urobil. Ale čo sa nestalo. Vyzrie raz ráno Jano z rodnej chalúpky, a dedovej role niet. Namiesto nej šedivá, betónová kocka stojí, jeden kilometer dlhá, druhý široká.  Bez môjho dovolenia? rozhneval sa Jano, a šiel sa opýtať ako je to možne. I vysvetlili mu, že v tejto krajine je možné všetko, a ak chce, môže sa súdiť. Súdil sa Vajce dlhých deväť rokov, presúdil dedičstvo, aj dom po strýkovi, len rodná chalúpka mu zostala.  Viete čo vysúdil, ale nepatrí sa byť v rozprávke vulgárny. Začal si Jano poriadnu robotu hľadať, ale pokiaľ Google dovidí, nijakej nebolo. Nezostalo neborákovi nič iné, len sa pred nenávidenú kocku postaviť, a o robotu prosiť. Aj ho dnu pustili, k stolu postavili, a na stole obrazovka, plazma 55"  Obrazovku vezmeš, na druhý stôl postavíš, to je celé. Preložil Jano obrazovku, obzrie sa a očiam neverí. Obrazovka je tam, kde aj bola.  Preložil Jano obrazovku druhý raz, tretí raz, a keď ju preložil 189. raz, došlo mu, že toto je jeho robota, obrazovky prekladať! Také ľahké, zasmial sa Jano. Ale keď ju prekladal 790.krát už sa tak nesmial, lebo ho chrbát začal bolieť, a keď mu povedali že norma je 2400 krát za noc, smiech ho načisto prešiel. Snažil sa vajce, ale už nebol z najmladších, a normu nesplnil. Na druhý deň ho k inému stolu postavili, kopu papierov priniesli a že bude papiarové lodičky skladať. Skadal chudák skladal, 3500 za noc urobil. "Málo " povedali, ale aspoň ho nevyhodili. A tak doma kopu novín prihotovil, a trénoval, až si nechty zodral. Po pár dňoch už 5500 za noc zvládol, ba aj cez 6000 sa dostal. V deň výplaty tešil sa Jano, čo všetko si kúpi, ale keď peniaze rozpočítal, hneď videl, že len chlieb s masťou a s cibuľou jedávať bude, a na jedny slípy a ponožky mu zostane. A tak je to až dodnes. Celé dni Jano lodičky skladá,večer sedí pri oblôčku chalúpky, ktorá sa pomaly k zemi porúča, chlieb s masťou žuje, na nové ponožky sa teší. Veru, takto sa veci majú , milé deti. Ak sa vydáte do sveta, skončíte ako v tej rozhlasovej rozprávke. Možno. Ale ak zostanete doma, skončíte takto celkom iste!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?