. Celý deň krútil Jano volantom, večer prišiel domov,pohladil strapatého psa Dunča, podojil kozu, nalial do misky starej mačke. Večer si so ženou k počítaču sadli, maily od detí prečítali. Roztratili sa im deti kade - tade po svete,raz do roka prídu, ale píšu, aj fotky pošľú. Také veci Jano videl, že vlastným očiam neveril. Že vraj "náš fjord" a to ti namôjdušu väčšia voda ako Balatón! Až raz musel Jano do hlavného mesta zájsť, a koho tam nestretne. Spolužiaka Fera! A Fero mu takto vraví, "Ak sa domov neponáhľaš, poď ku mne, dlho sme sa nevideli, máme sa o čom porozprávať, a prespať máš kde."Pristal Jano, do auta si k Ferovi prisadol.
Žijeme teraz v BIO kolónii, vrátili sme sa k životu našich predkov, žiadne ničenie prírody, žiadne exhaláty a hlavne žiadna chémia.Nebudeme sa kŕmiť jedmi, keď všetko sa dá riešiť aj BIO. Stavíme sa vo vinohrade, dáme si za jeden, domov je to už len kúsok. Zastavil Fero pred domčekom, po verande sa vinič šplhá, okolo vinohrady kam oko dovidí - idyla. Chladnička je solárna, vraví Fero a na stôl zarosenú fľašu kladie. Argentínske. Začudoval sa Jano, prečo sa niekto s vinohradom trápi, a potom kupované víno pije.
To ti nieje také ľahké, urobiť poriadne víno. Hrozno predám ako BIO a zvyšok si sused vezme, starý čudák je to, vinohrad strieka, sám si ho ostrihá, aj mne príde keď treba.Sám si víno dorobí ,aj si ho sám vypije. Ale ja chémiu neuznávam. Poď pozrieť. A otvoril Fero dvere do pivnice, a tam kde Jano sudy s vínom čakal, sklené skrine stáli, klimatizácia bzučala, umelé svetlo oči ťahalo. A v skriniach všelijaká háveď lezie, akú Jano v živote nevidel. Zastal pred skriňou plnou lienok, aspoň dačo domáce .- Tie sú Kalifornské, oveľa výkonnejšie ako naše. Každý mesiac mi ich letecky pošľú, a ja ich len do vinohradu vypustím. A keď všetky vošky vyžerú, a po okolí sa rozlezú, objednám si ďalšie. Dopili, a pobrali sa k Ferovmu príbytku. Rovina ako dlaň, pomedzi topole sa domčeky hlinené krčia, tŕstím pokryté. Pred jedným zastali, rovno pri jazierku s pálkou a leknami. Idem sa prezliecť, povedal Fero. Ten oblek je strašne nepohodlný, ale čo narobíš, keď je taká móda. Sedí Jano pri drevenom stole, pozerá okolo,na okne mačka sedí, a každú chvíľu sa naňho pozrie, a ľavú labku si oblizne. Len to mu čudné bolo, že vždy ľavú. Vráti sa Fero, na sebe halenu z hrubého plátna, povrazom prepásanú, nesie niečo na zahryznutie. Krásny stôl, vraví Jano Dub? Taivan, nezničiteľný plast.Nehorľavý, vodeodolný,nemrznúci. S drevom je iba starosť. A tá halena ťa v tomto teple nehryzie? Ale kdeže, zasmial sa Fero. Mikrovlákno z pyrolytického grafitu. V zime hreje, v lete chladí. Posedeli, pospomínali na školské časy. Prešli sa k jazierku a Jana napadlo, že by sa tam kapre mohli chovať. Ešte že čo! kto by už so slizkými rybami plával. Toto je kúpacie jazierko, pozeraj. Zobral Fero do ruky koniec povrazu čo mal okolo pása , skrútol ho, a diaľkový ovládač sa objavil. Stlačil gombík, a pálky sa do neviditeľných trubiek zatiahli, lekná sa dali do pohybu,k brehu napochodovali a do zamaskovanej skrýše sa ukryli. A pred nimi bazén s protiprúdom. Stálo ma to strašné prachy, postaviť bazén na takejto vysokej spodnej vode, o tej BIO čističke čo je pod nami, ani nehovorím. Keď si znova sadli, vyšla Alenka. Kedysi pekné dievča, potom krásna študentka, potom nádherná mladá mamička a teraz fantastická ukážka práce nedoštudovaného plastického chirurga vkusne doplnená botoksom.
Po tomto som vždy túžila, žiť v úplnom súznení s prírodou, z mestského prostredia som úplne konsternovaná! vyhlásila. Jano sedel, pozeral na nezničiteľný plast a bál sa na niečo opýtať. Mačka! napadlo ho. Hong kong, povedal Fero. A prečo si oblizuje stále len ľavú labku? Chyba v programe, povedal Fero. Vytiahol diaľkový ovládač, a mačka si oblizla pravú labku. Ale je 100% BIO. Komplet z bio -degradovateľných plastov. Mali sme aj ozajstnú, ale zdochla, nedali sme ju zaočkovať. Prečo? Očkovanie spôsobuje autizmus, to nám prezradil náš BIO guru, povedala Alenka. Viete si predstaviť autistickú mačku? Jano si to predstaviť nevedel, tak len ticho sedel a žul akúsi nechutnú BIO potravinu.Zostal u Fera cez noc, všelijaké divy ešte videl, aj diaľkovo ovládané kapre, aj nezničiteľnú trstinu na streche, ktorá sa kevlarom byť ukázala, aj hlinenú dlážku s podlahovým kúrením, aj dom z nepálenej tehly na Taivane vyrobený a z dovezených panelov zmontovaný.
Vrátil sa Jano domov, pohladil Micu a takto sa jej prihovoril "Si sto rokov za opicami, veď ty ani niesi BIO! A Mica bola smutná, aj keď nerozumela
