O zlomyseľnej kobylke
Zišli sa hmyzie rody z celého sveta, a Hmyzí kráľ, Titanus giganteus predostrel takýto problém :Ľudia, napriek svojej nízkej rozmnožovacej schonosti, dosiahli úplnú nadvládu nad svetom. Chcú nás zničiť, vyhubiť, a celú Zem zabrať len pre seba. Sme v prevahe! Nielen počtom, jeden človek síce hravo zlikviduje tisíce našincov, len tým, že ich zašlapí, ale aké hrozé rany im spôsobili len blchy! Kým prišli na to, že zdrojom nákazy sú potkany, vymrela štvrtina Európy! Skvelý úspech, zatlieskame blchám! Aj komáre robia čo môžu, lenže malária nieje smrteľná, a preživšie jedince nemajú lepšej kratochvíle,ako vymýšľať účinnejšie antimalariká.Vírusy AIDS odmietli spoluprácu, pretože aj keď svojich hostiteľov zabíjajú, nechávajú im dosť času na vlastnú reprodukciu a nás, ako prenášačov nepotrebujú. Musíme vymyslieť niečo, čo množstvo ľudí radikálne zníži, v opačnom prípade končíme. A vtedy sa do diskusie prihlásila Kobylka. Veľká, zelená kobylka,na akú občas natrafíte v lete, a možno sa aj zľaknete. Čo ty tu chceš? Opýtal sa kráľ Titanus. Ty nemôžeš ľuďom nijako ublížiť. Neskamarátila si sa s Pasterelou pestis, ani s trypanosomou. Ešte tak niekoho uhryznúť, pár sekúnd pred tým, ako ťa zabijú A ostatné hmyzie rody sa smiali.
Nie tak rýchlo, povedala kobylka.Áno, som nápadná, ťarbavá a ľahko ma zlikviduje aj malé dieťa. Ale viem čosi, čo má pre nás nepredstaviteľnú cenu. Ľudia veria zjaveniam! A ja bývam na záhrahrade človeka, ktorý zažil zjavenie - aspoň tomu verí. A píše knihu s názvom Boh tolerancie. Je o tom, že meno boha môže byť rôzne, ale podstata je rovnaká. A vážim viac, ako 1,3gramu! A to je na čo dobré? Opýtal sa kráľ, ktorý vážil viac ako 100 gramov, čo mu zabezpečovalo titul kráľa.Dostatočná hmotnosť na stlačenie jedného štvorčeka na klávesnici počítača, keď skočíte z dostatočnej výšky, odpovedala kobylka, a s tým odletela.Letela dlho, kým sa vrátila do svojej krajiny, do svojho mesta, do domu, v ktorého záhrade sa vyliahla. Každých 12 hodín musela zosadnúť a najesť sa ,aby mohla pokračovať. Až bola na mieste. Vletela otvoreným oknom, a schovala sa medzi listy fikusu. Sadla si tak, aby ju píšúci nevidel, ale aby ona videla na klávesnicu.Sedela dlho, veľmi dlho. Jej život mal presne určený koniec a ona o ňom vedela .A napriek tomu trpezlivo čakala.Až raz ten človek vyťukal vetu : A ktokoľvek by inoverca zabil, smrť bude stáť pri ňom a nebude jeho kráľovstvo tolerancie na veky vekov. Človek vstal, a išiel si zaliať kávu. Kobylka vyliezla z úkrytu, pár krát skočila na klávesnicu, a text nepatrne pozmenila. A ktokoľvek by inoverca zabil, smrť nebude stáť pri ňom a bude jeho kráľovstvo tolerancie na veky vekov.. Človek sa vrátil, a pretože to bola posledná veta jeho knihy, odoslal ju do tlače. Milióny ľudí si to prečítali, milióny uverili. Následné konflikty znížili počet obyvatľstva Zeme o 1/3.