Bieda a charakter

Autor: Ján Spišiak | 3.10.2014 o 19:27 | Karma článku: 11,01 | Prečítané:  353x

I stalo sa, že  som prišiel naozaj o všetko. O prácu, o manželku - rozvod - a tým pádom aj o strechu nad hlavou. Takže azylák.

 Kto ste si odkrútili vojenčinu za komančov, máte predstavu o kvalite ubytovania. V miestnosti veľkosti obývačky 14 ľudí na poschodových posteliach. Akurát nočné stolky chýbajú. Nezmestili sa, postele sú čo najtesnejšie, ledva sa prepcháte. Večer si svoj majetok položíte k hlave, doklady a peniaze pod seba, a môžte sa za 40 centov v teple vyspať.  Ráno vás vyhodia, a až do šiestej večer sa môžte túlať, kade len chcete. V lete je to fajn, ale keď cez deň mrzne, máte problém.  Vyfasoval som miesto hore. Vedľa mňa ležal vychudnutý, štrbavý, tvor v teplákoch s hodne prešedivelými vlasmi.Všetci ležali hlavou k oknu, iba on naopak, pretože až do večierky čítal nejakú knihu, tak aby videl na písmenká. Ľahol som si rovnako.   Vysvitlo, že je to žena. Pozriem čo to číta - posledný Murakami!   To vám niekto daroval?Ale čo by. Zo smetí. Všetky knihy mám zo smeťákov, a že by sa sem nevošli, keby som všetko brala.   Kde to skladujete?
 U kamarátky, tá je tu na stálo, aj cez deň, a majú vlastnú izbičku.Prečo to niekto vyhodí?  Niekto mu to daruje, a jemu sa už nevojde do knižnice, alebo mu autor nesedí, alebo jednoducho nečíta, a do antikvariátu sa mu nechce.
Dostal miesto podo mnou. Mladý róm, krásny ako obrázok. Dlhé kučeravé vlasy, velikánske oči. Keby žil v Indii, hrá vo filme mladého Krišnu a zarába neskutočné prachy.   Tu mi po pár dňoch plakal na pleci.
 Už nemal ani na nocľah.To ti nemá kto požičať pár euro?   Nemá. Som sirota, z decáku som šiel rovno sem. Vyučil som sa pekárom, ale nikde ma nechcú.   Jediný, kto ma občas prišiel pozrieť bola nejaká vzdialená príbuzná.O pár dní ma prišiel prosiť o 7 euro. Tá jeho prateta mu volala, že je s ňou zle, je v nemocnici a on ju chce ešte vidieť.Dal som mu 10 ešte som žil zo železnej rezervy.   Prešiel rok.Zmohol som sa síce na garzónku, ale žil som z občasných brigád, a mal som tak euro denne na stravu, a niekedy aj nič.  Stretli sme sa v hypertesku. Darilo sa mu, niekto ho zobral do Anglicka a slušne zarábal. Keď ma zbadal, prvé bolo:  Ujo! Už vám môžem vrátiť tých 10 euro. 
 Rómsky mladomanželia. On asi 40, ona 20 a  "brucho zarovno s nosom" ako sa u nás hovorí. Prišli pešo z Galanty!   Prečo pešo?Lebo nemám na cestu. Rozviedol som sa, mal som ženu a troch dospelých synov. Nechal som im všetko. Dom, auto, úspory. Začínam znova.
 O tri dni ich nebolo.  "Oteplilo sa, išli pod stan. Najskôr budú pri rieke." Tak som sa tam v sobotu ráno vybral, a našiel som ich raz dva. Akurát balili stan. Šikovne ho zroloval a napchal do maskáčového obalu. Na topoli bolo cez konár prehodené lanko, uviazal naň stan, a vytiahol hore. Aj keď ste vedeli kde je, nevideli ste ho.   "Dnes výnimočne nerobím, inak sobotu nedeľu fušky.Keď si celý život po stavbách, bez roboty nebudeš viac ako tri dni.Pôjdeme zjesť niečo dobré, zákuskov by zjedla každý deň za dve krabice. Ešte týždeň, a bude na nájom. Našli sme pekné bývanie na dedine. Samostatný vchod, v podstate máš malý byt pre seba. A veľká záhrada a ticho."    To si si nezobral ani na nájom?Nie.Povedal som, že im nechám všetko.
 Tak všetko.                               

Asi 30, tiež Róm.
   Robil som v Holandsku, špeciálne mozaikové dlažby. To je čosi ako puzzle, povedzme 300 číslovaných kocočiek, každá iného tvaru a farby. Poskladať presne podľa plánu, pretože na prilepenie máte len 1 pokus. Už to neodtrhnete. Žene som posielal mesačne 1000 euro, a na sobotňajšej diskotéke som kľudne otrieskal 5 stovák.
   Ako to, že si tu?Automaty. Narobil som neskutočné dlhy, až mi došlo, že ak neprestanem,skončím na mašli.  Žena ma podržala, vymenila byt za menší, poplatil som dlhy a vrátil som sa. Nemôžem ísť k ním, tam neni kde stúpiť, tak som si povedal, že kým nezarobím na väčší byt, budem tu. Už som tu pol roka, a počítam, že ešte dva mesiace, a som s rodinou. Na deň rátam 2eurá pre seba, všetko ostatné ide im. Ale už mám meno aj tu, o robotu sa nemusím báť.

Číňania hovoria, že na dne každej ľudskej duše je ukrytá perla. Ale kým sa na to dno neponoríte, neuvidíte ju.     

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?