No a čo, že vstávame o tretej. Mňa z toho hlava nebolí. Bude ma zajtra, ale to je až zajtra.
Teba bolí už dnes.Preto sa nevieš z ničoho tešiť. Ty ideš na plný plyn, ale so zatiahnutou ručnou!
Zabudol si zabúdať, kamarát. To je veľké nešťastie.
Poučenie, ktorého sa mi dostalo na dedinskej zábave od chlapa, s ktorým som za čas robil v pekárni.
Mal pravdu. Trvalo roky, kým som prišiel do jeho veku, a nazbieral jeho životné skúsenosti.
Tešiť sa z okamihu.
Uvedom si, ako ti je dobre. Práve teraz.
Nemysli na to,že máš dlhy, že nevieš či budeš mať zajtra čo jesť.To bude až zajtra. Teraz na to zabudni. Keď to nedokážeš, máš smolu. Prídeš aj o tú trochu radosti, ktorú ti život prinesie.
Tešiť sa z toho čo mám, aj keď je toho naozaj málo. Veci majú presne takú cenu, akú im prisúdime. Ufúľaný plyšový tiger bola moja najmilšia hračka.Najvzácnejšia vec, akú som kedy vlastnil. Keby sa nebol načisto rozpadol v práčke, mám ho až doteraz.
Môžte získať čokoľvek, a nijako vás to nemusí tešiť.
Dom. Väčší dom. Bazén. Betónová obludnosť, ktorá prekáža v záhrade 340 dní do roka. Je tam, nedá sa ignorovať, nedá sa naň zabudnúť. Je to ručná brzda nielen zatiahnutá. Je na fest privarená.Ako všetko po čom sme túžili, a pracne sme to získali.
Len preto, aby sme zistili, že to k šťastiu nepotrebujeme.
