Myšie chvosty v mojej hlave.

Autor: Ján Spišiak | 27.10.2014 o 21:45 | Karma článku: 8,98 | Prečítané:  162x

Nevedomosť je niekedy desivá. Niekedy smiešna. Ale vždy nebezpečná!


Stretnutie prvé.  Stanový kemp v Chorvátsku. Pri točke s vodou som sa dal do reči so staršou paňou. Je tu aj so synom.
 "Prečo som ho  nikdy nevidel?"
  Má ťažkú psoriázu, nechce sa ukazovať ľuďom na oči.Tak ráno skoro vstane, a pláva na tamten maličký ostrovček. Vracia sa až za tmy. Keby ho ľudia videli, prestanú sa kúpať v tom istom mori  ako on!   Ale to je nezmysel!  Psoriáza nieje nijakovsky nákazlivá. Kľudne by som s ním pil z jedného pohára.   To myslíte vážne?Smrteľne.   Tak  ste pozvaný na dobrú večeru a prvotriedne víno. V tom sa vyznám.A naozaj, večer sa syn vrátil.  Psoriázu mal všade. Vo vlasoch, na tvári, po celom tele fľaky ako leopard ktoré sa miestami zlievali do celých plôch. Mal asi 20 a nebyť ochorenia, pekný chlap. Predstavili sme sa a podal som mu ruku. Viditeľne ho to zaskočilo. Pani  nám predložila rizoto z kalmárov.Potom fľaša červeného a len jeden pohár. Nalial som jemu, a vyhovoril som sa, že ja alkohol nemôžem.  Po chvíli som povedal, že jeden si dám, zobral som jeho pohár, nalial si, a odpil.  Spadla mu sánka. V jeho očiach som videl údiv ako už asi nikdy neuvidím.Nemohol tomu uveriť.   So mnou sa ľudia boja sedieť za jedným stolom. Horšie ako byť nakazený pľúcnym morom. Dlho sme sedeli a on mi rozprával neskutočné veci. Nikdy sa nedotkol ženy. Nikdy nemal na rukách dieťa, a jeho snom bolo pracovať v materskej škôlke.Pacoval v obrovskom archíve. Kilometre regálov a on. Dokument vyhľadá, ale vydáva ho niekto iný. Od neho sa ľudia báli aj zobrať papier.   Ešte niekoľko večerov sme presedeli a predebatovali,bol som pozrieť aj jeho ostrov až po nich prišiel otec. Keď sme sa lúčili, stisol som mu ruku, čo aj otca viditeľne prekvapilo.          Naklonil sa ku mne a povedal: Ďakujem vám!  Aspoň týždeň som sa cítil ako človek.   Príbeh druhý.Rozprávala jedna pani: A mali sme strašne kučeravé broskyne. Ale ja som z kompostu navyberala Kalifornské bio dážďovky uvarila, postriekala, a predtavte si, nové listy boli už pekné, čisté. Čo som jej nepovedal : Tephrina deformans má len jednu generáciu. Takže aj keby strekla mačacím močom, svätenou vodou, alebo aj ničím nové listy sú   vždy čisté. Svätá prostota.    Príbeh tretí.Fajčil pred nemocnicou. Nechcel som naňho čumieť, ale od tej tváre sa nedlo odtrnúť oči. Asi ako keď rozbijete sádrovú bustu, veľmi nešikovne ju zlepíte, a  pár kúskov sa vám stratí. Prehovoril: Som zvykutý, že na mňa ľudia čumia. A to som už po pár plastikách. Spadol som z lešenia, dolu tvárou,a na betón. Všetky kosti boli na kúsky. Čeľusť, sánka, tieto kosti pod očami aj nad očami. Hodiny ma dávali do kopy, aby som vyzeral aspoň trochu ako človek.   To musí byť príšerné, vidieť ako sa zem približuje.Ani nie, je to len moment a človek zavrie oči.  Príšerné bolo, keď mi oznámili, že mám Hodžkinovu chorobu. (rakovina lymfatických uzlín s veľmi neistou perspektívou) Ale dostal som sa z toho, vďaka myšiemu chvostu. Naozaj. Vybral som 6 chemoterapií, ale až potom sa to ustálilo, ako som ho začal piť.
  

Strašne  chcem vedieť, koľko myších chvostov mám v hlave ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?